Jules Verne očami Ondřeja Neffa
24-06-2006 / Martin Pener / Kultúrna vojna

Český spisovateľ a publicista Ondřej Neff sa vernovskej problematike nevenuje po prvý raz. Jeho prvá kniha o slávnom spisovateľovi vyšla v roku 1978. To však neznamená, že vlani vydaná publikácia „Jules Verne a jeho svět“ by bola len oprášenou reedíciou.

Kniha z roku 2005 je rozdelená do troch častí: životopis, analýza diel (z mnohých aspektov) a slovník pojmov z Vernových diel. Čo je príznačné pre všetky kapitoly – Neffovi treba uznať vysokú erudovanosť, vysoko nad znalosťami radového čitateľa verneoviek. Z knihy na nás rovnako dýcha aj nevtieravý, no účinný humor. Humor špecificky český, postavený najmä na irónii a nečakaných asociáciách – ten, ktorému postavili pomník Šimek s Grossmanom, alebo Svěrák so Smoljakom. Neffov vtip najviac vyniká v podkapitole, venovanej hojnému požívaniu alkoholu hrdinami Verneových diel. (Len si spomeňme, kde všade nájdeme zmienky o brandy, whisky či gine v proviante výpravy!) Nemôžem sa zbaviť dojmu, že túto podkapitolu si Neff obvzlášť vychutnal.

Miestami sa humor až majstrovsky spája so spomínanou erudovanosťou – napr. v prehľade Julesom Vernom potopených lodí. Samozrejme potopených na stránkach jeho kníh. Súčasťou prehľadu je dieľčia aj súhrnná potopená tonáž (bruto registrované tony) a porovnanie s efektivitou nemeckej ponorky z prvej svetovej vojny. Neprezradím, či bol úspešnejší Verne alebo „bežná“ nemecká ponorka. Plne však súhlasím s Neffom, že loď vyslanú Julesom Vernom na cestu by nikto nepoistil.

Tri hlavné časti knihy sa výrazne líšia svojim efektom. Prvá, životopisná časť je miestami príliš rozvláčna, s mnohými zmienkami a odbočkami, ktoré sa mi nezdajú byť celkom nevyhnutné. Pre menej trpezlivého čitateľa môže byť náročné sledovať chronologickú líniu udalostí v Vernom živote. Napriek tomu kto chce, nájde veľa zaujímavých faktov a súvislostí…

Časť analytická je naopak brilantná a nápaditá. Neff rozoberá Vernovu tvorbu podľa mnohých kritérií: národnostná skladba hrdinov, ich typický profil, geografické miesto deja… Nevyhýba sa ani sporným momentom mnohých verneoviek, ktoré niekto nazýva hrubými chybami, iný spisovateľským žartom. Sú to napríklad časová nelogickosť kníh, v ktorých sa prelínajú postavy; do očí bijúca nereálnosť udalostí (a to aj v románoch, kde niet žiadneho fantastického vynálezu) či absurdné historicko-politické fikcie.

Spoznávame, že ani Verne sa na sto percent nemohol vyhnúť poplatnosti dobe a politickej klíme. Jeden príklad za všetky: kapitán Nemo vo svoje obrazovej galérii revolucionárov nemá podobizeň Garibaldiho. Historicky menej zdatným čitateľom Neff vysvetľuje, že je to asi ako vypustiť z súčasnej zbierky hviezd Formule 1 Michaela Schumachera.

Neff však v žiadnom prípade nechce Verna napádať ani spohybňovať. Poukazuje na rozdiel medzi Vernom a verneovskou legendou. Verneovky milujeme pre ich čaro, bez ohľadu na rozpory. Navyše nebyť mnohých rozporov, dej by sa často nemohol patrične epicky rozvinúť.

Ak hovoríme o verneovskej legende, je dobré uvedomiť si jej plochosť. Verne je pokladaný za zakladateĺa žánru science-fiction (hoci fantastickými je len tretina jeho kníh), aj optimistickej vetvy sci-fi. Vetvy typickej vierou že vedecko-technický pokrok zákonite prinesie tiež pokrok mravný i sociálny - a bez nežiadúcich dopadov. (V Česku sa touto cestou uberal napr. František Běhounek, protikladom tohoto smeru je pesimista H. G. Wells.)

Ako upozorňuje Neff, toto škatuľkovanie si Verne vyslúžil dielami z doby, keď jeho tvorba bola (v 60. rokoch 19. storočia) pod vplyvom utopistických socialistov. Ich sny a predstavy sa však v osemdesiatych rokoch vytratili a sám Verne píše pesimistické príbehy, v ktorých upozorňuje na riziká vyplývajúce z pokroku resp. vývoja. Zároveň dochádza k paradoxu – kým v začiatkoch románovej tvorby výstižne popísal vynálezy budúcnosti (atómová ponorka v románe 20 000 míľ pod morom), neskôr doslova zaspal dobu. Nevšíma si rodiace sa vynálezy, napríklad v Tajomnom hrade v Karpatoch. Mimochodom, čosi z niekdajšich politickych názorov vo Vernovi ostalo – vidíme to na mieste, kde Neff opisuje Vernovo pôsobenie v komunálnej politike. (Jeho politické tričko bolo – z pohľadu II. polovice 20.storočia – ultraľavé.)

Pre nejedného milovníka verneoviek bude šokom zistenie, koľko kníh dopísali resp. na základe námetu celkom napísali jeho syn a vnuk. Ba čo viac, jedna z kultových verneoviek bola napísana niekým iným (politickým emigrantom) a Verne prepožičal len meno! Ak som teraz milovníkom verneoviek nasadil chrobáka do hlavy, verte že vás tým len nabádam prečítať si Neffovu knihu.

Napokon ešte niekoľko slov o tretej časti – slovníku. Slovník vysvetľuje dôležité „artefakty“ (napríklad vynálezy, javy – teda povedzme ponorka, kozmické cesty…) Vernovho diela. Kto nezačne slovníkom a svedomito prečíta najprv prvé dve časti, narazí iba na údaje, s ktorými sa stretol. Najlepšie to vidno na slovníkových heslách o alkohole – zopakované sú všetky už pred tým spomínané prípady neskutočne vysokej konzumácie liehovín (vyplývajúce z porovnania skladových zásob na začiatku vybranej výpravy a počas putovania), pohľad na opilstvo z hľadiska sociálnej vrsty, apod. Som v pokušení odporučiť začať čítať knihu od konca. Aj keď slovník nečerpá zo všetkých diel Julesa Verna, je veľmi precízny a svojím vedeckým spracovaním trochu evokuje humor Divadla Járy Cimrmana resp. jeho „vedeckých seminárov“.

Máločo možno Neffovi vytknúť. Iba výnimočne pozabudol na dôležitú súčasť štatisticky ladených prehľadov. (V národnostnej skladbe hrdinov kníh opomenul Nemcov z Cesty do stredu zeme, hoci inde o tejto knihe v inej súvislosti zasvätene hovorí.). Z obsahu slovníka aj hodnotenia charakteru verneoviek možno vydedukovať, že nemohol obsiahnuť všetky, najmä menej známe knihy, a taktiež že nemohol čerpať z kníh, ktoré nevyšli v češtine.

„Jules Verne a jeho svět“ je publikáciou, ktorá určite patrí do každej súkromnej knižnice, v ktorej sa nachádza aspoň niekoľko verneoviek.

Martin „Penďo“ Pener

Poznámka na záver: Ondřej Neff (1945) je český spisovateľ science fiction a novinár. Od r.1996 vydáva internetový deník www.neviditelnypes.cz . Autorsky sa podpísal napr. aj pod scenáre k komiksom K. Saudka.